Naša púť na Velehrad :
Október 10. až 12. sa zapíše v našej pamäti ako deň putovania a spoznávania.
Každé tri roky sa odohráva na Velehrade v Čechách stretnutie všetkých rímskokatolíckych a gréckokatolíckych kňazských seminárov Čiech, Moravy a Slovenska. Vďaka Bohu sme mohli byť teraz na tomto stretnutí aj my.
Prvé kroky našej cesty viedli do farnosti Vacenovice, kde nás pri našom príchode uvítali rodiny, ktoré nás ubytovali u seba a starali sa o nás počas týchto troch dní.
Oficiálny program na Velehrade začal v sobotu doobeda spoločnou sv. omšou v bazilike Nanebovzatia Panny Márie a sv. Cyrila a Metoda, ktorú celebroval Mons. Mgr. Ing. Pavel Konzbul, Dr., brnenský biskup. Po sv. omši nasledovala prednáška s názvom Úloha kňaza v synodálnej Cirkvi: služba vedenia a načúvania, ktorú viedol P. Josef Mikulášek PhD. z Cyrilometodskej teologickej fakulty v Olomouci. Oslovili nás viaceré veci z jeho prednášky, ako napr. slová o tom, že „nikto by nemal rozumieť lepšie dialógu ako my kresťania, pretože dia = skrz, cez; logos = slovo. Pravda je totiž „lógos“, ktorý tvorí „diá-logos“, teda komunikáciu a spoločenstvo.“ (Benedikt XVI., Caritas in veritate 4).
Po nasýtení ducha skrz sv. omšu a prednášku sme pokračovali spoločným obedom a po ňom prehliadkou krásneho komplexu Velehradu. Záver oficiálneho programu tvorila diskupa o synodalite v rámci jednotlivých skupín. Bola to veľmi dobrá skúsenosť vzájomného zdieľania sa.
Sobotňajší deň sme ukončili spoločným posedením s miestnymi veriacimi vo Vacenoviciach, v spoločenskej miestnosti pri fare. Tu nás čakalo milé pohostenie, veľmi zlatí ľudia, s ktorými sme mali možnosť sa spoznať ešte viac a prežitie krásneho večera.
V nedeľu doobeda sme vytvorili jedno spoločenstvo pri sv. omši, ktorú celebroval náš prefekt propedeutického ročníka Marek Kunder a kázal náš pán rektor Štefan Novotný. Bohoslovci sa nedali zahanbiť chórovým spevom, ktorým skrášlili túto nedeľnú slávnosť. Prekvapivé pre nás bolo zaspievanie českej i slovenskej štátnej hymny po záverečnom požehnaní. Celkovo sme cítili medzi nami a domácimi veľkú blízkosť a prajnosť.
Lúčenie býva najťažšie. O tom sme sa presvedčili popoludní, po obede v našich rodinách, v ktorých sme boli ubytovaní.
O 13:30 sme vyrazili späť do nášho seminára v Košiciach, povzbudení novými priateľstvami a spomienkami a ohúrení spolupatričnosťou našich bratov a sestier z Čiech a Moravy.
Malá ukážka programu
(Gréckokatolícky seminár z Prešova nám predviedol akatist)
Fotogaléria z Velehradu
